Cvernovka
Slovo na úvod
Staré priemyselné objekty majú jedinečného “génia loci” a významnú hodnotu technických pamiatok pre spoločnosť. Aj napriek tomu sa mnohým nejavia ako ochrany hodné, a tak nemajú žiadne zábrany zradiť (nielen) vlastnú históriu pre vidinu potenciálneho zisku. Premennou, ktorá dočasne zastavila tento scenár v meste Bratislava, je hospodárska kríza. Nič však netrvá večne. A tak závisí len na ľuďoch, ako si vážia, chránia a zušľachťujú svoje prostredie.
V Bratislave sa nachádzajú dva objekty pôvodne cvernových tovární, ktoré prežili nedávnu genocídu lokálnych mestských industriálnych priestorov. Pri Trnavskej ceste stojí Cvernovka z obdobia medzi rokom 1907 až 1908, známa aj ako “ružová“, dnes “ružový hrad”. Na Páričkovej ulici nájdete “tú našu“ Cvernovku, ktorá sa stavala postupne od začiatku 20. storočia až po jeho 30. roky. Najstaršia budova nemalého komplexu plnila kedysi funkciu pradiarne, pochádza z rokov 1904 až 1905 a v súčasnosti predstavuje národnú kultúrnu pamiatku. Jej hodnota sa však rapídne zvýšila zásluhou mnohých tvorivých subjektov, ktoré tomuto fyzickému priestoru s kultúrnym významom darovali najvýznamnejší prvok – sociálny charakter vytvorením neopakovateľného ľudského spoločenstva. Avšak budúcnosť, v Bratislave tak vzácneho kreatívneho a spoločensko-kultúrneho inkubátora, vôbec nie je istá.
Lokalita
Spomínaná “naša“ bratislavská cvernová továreň tvorí zachovalý industriálny komplex, ktorý v čase svojho vzniku vyrastal mimo historického intravilánu mesta Bratislava pôvodne v priemyselnom územnom páse.
V súčasnosti predstavuje ucelený areál, ktorý si zachoval prevažne autentický charakter. Jedná sa o uzatvorený mestský blok vymedzený ulicami Páričkova, Košická, Mlynské Nivy a Svätoplukova, ktorý po Druhej svetovej vojne harmonicky obklopili obytné štvrte rozrastajúceho sa mesta Bratislava.
História
Počiatky Cvernovky sa datujú okolo roku 1895, kedy si viedenskí obchodníci Juraj Richter a Jozef Salcher založili pobočku svojho veľkoobchodu. Ako predmet podnikania uviedli „obchodovanie s cvernami a krátkym tovarom“. Neskôr sa spojili so známym anglickým výrobcom nití – firmou Coats, ktorá bola preslávená zakladaním textilných tovární a pradiarní na európskom kontinente. A tak v roku 1900 spoločne založili Uhorskú cvernovú továreň. Vzniknutá fabrika mala už v roku 1904 osem budov na viacerých miestach v meste Bratislava a predstavovala významnú výrobňu na území celej bývalej monarchie Uhorska, no pozícia najväčšieho výrobcu nití na svete bola ešte stále veľmi vzdialená.
Následne prešla firma cvernovej tvárne viacerými transformáciami a rukami niekoľkých majiteľov, až kým ju neznárodnili komunisti. Vrchol produkcie dosiahla v šesťdesiatych rokoch, kedy v nej pracovalo až 2500 zamestnancov, pričom absolútnu väčšinu z nich tvorili ženy.
Fabrika spracovávala bavlnu z celého sveta, najmä však zo spriazneného socialistického Uzbekistanu či Tadžikistanu. V ponuke mala snáď všetko, či už klasické nite, alebo cverny všetkých druhov a rôznych farieb. Okrem výroby bolo súčasťou továrne aj niekoľko chemických laboratórií určených na vývoj nových produktov. V tej dobe sa výrobky z cvernovej továrne vyvážali nielen do celej Európy, ale aj do celého sveta, a to pod menom značky Squirrell – veverička.
Spoločnosť napokon neskrachovala z dôvodu zjavných ekonomických príčin ako bolo bežné, napríklad pre úbytok trhov, slabú konkurencie schopnosť či zastaranosť vybavenia. Za jej zánikom stojí strata dodávateľa pary do farbiarne, ktorú jej do začiatku deväťdesiatych rokov dodávala tepláreň na Čuleňovej ulici. Tento fakt viedol k obmedzeniu produkcie na výrobky z nefarbenej bavlny a neskôr k úplnému útlmu výroby. Či by hoci aj s parou prežila ranný “mečiarizmus“ a prechod na iný hospodársky mód je stále otázne. Následne na to Cvernovka putovala z rúk do rúk mnohých majiteľov s najrôznejšími plánmi.
V priestore komplexu sa zachovali všetky vývojové stavebné formy, ktoré tu vznikali v priebehu storočia. Továrenský priestor sa formoval najprv okolo prvého, severného nádvoria, neskôr sa rozvíjal okolo nového, južného nádvoria. Súbor bol schopný rásť aj s okolitým obytným prostredím, keďže jeho výroba nebola škodlivá pre životné prostredie.
V hmotovej štruktúre areálu Cvernovky možno rozoznať tradičné priemyselné nádvorie a k nemu prislúchajúce historické objekty:
- Budova tzv. zošľachtovne /1903/
- Pripojená budova, neskôr stolárska dielňa /1903/
- Etážový výrobný objekt a pradiareň, tzv. polyfunkčný /1904/ a budova elektrárne so silocentrálou – jedinečnou stavebnou pamiatkou pre konštrukčný typ opakovaný firmou Pittel & Brauswetter aj v továrni Dynamit – Nobel /1913/
- Mechanická dielňa s vodným zdrojom /1910/
- Jednopodlažná pozdĺžna budova úpravovne s horným osvetlením /1910/
- Zámočnícka dielňa, pôvodne kotolňa /1912/
Areál sa v priebehu rokov rozširoval a dobudovával. Neskoršími stavebnými úpravami sa pospájali všetky budovy po jeho obvode. Modernizovali sa okná a neskôr sa nahrádzali typovými, čím došlo k značnému znehodnoteniu originálneho architektonického výrazu jednotlivých objektov. Podarilo sa zachovať aspoň jedinečnú hodnotu industriálneho dedičstva v podobe rôznorodosti troch typov univerzálnych výrobných objektov so zachovalým pôvodným konštrukčným skeletom s liatinovými resp. železobetónovými stĺpmi, ktoré dodnes predstavujú unikátnu formu flexibility priestorov. Konkrétne sa jedná o polyfunkčnú etážovú budovu (v ktorej dnes sídlia ateliéry), o budovu zošlachtovne a o jednopodlažnú pozdĺžnu budovu úpravovne s horným osvetlením (v ktorej dnes sídli naprílad kníhkupectvo Alexis).
Súčasnosť
Cvernovka teda rozhodne nemá jednotvárny osud. Gro momentálne vytvárajú ateliéry nachádzajúce sa v polyfunkčnej budove, ktorých počet vo vnútornostiach Cvernovky neustále narastá. Prerozdeľovanie pôvodného veľkého priestoru pre jednotlivé ateliéry funguje na princípe zaberania jednotlivých pásov vymedzených vysokými stĺpmi, jedná sa o tzv. slíže. Ateliéry tvoria najrôznejšie skupiny mladých tvorivých ľudí, sú tu maliari, architekti, interiéroví dizajnéri, ale aj fotografi, módni tvorcovia či grafickí a priemyselní dizajnéri. Okrem iného sa tu nachádza i kultúrne centrum Galleria Cvernovka / Uzol kultúry. V ateliéroch si však každý umelec robí svoje, tvorivá konkurencia tu neexistuje, naopak došlo k vytvoreniu jedinečnej komunity. Každý sem prichádza podľa potreby a celkovo tu panuje originálna atmosféra.
Postupne si aj v ostatných miestach areálu, kde sa ďalšie budovy a priestory tiež prenajímajú, našlo zázemie mnoho firiem, spoločností, predajní, obchodov, kaviarní, skúšobní i ateliérov. Objekt na Košickej ulici (jednopodlažná pozdĺžna budova úpravovne s horným osvetlením z roku 1910) tak dopomohol k oživeniu nielen komplexu Cvernovky, ale aj k oživeniu celej štvrte, do ktorej sa otvára. Z mnohých treba spomenúť napríklad kaviareň Café Cverna alebo kníhkupectvo Alexis (cena Cezar 2011 za interiér, tretie miesto v rebríčku dvadsiatich najkrajších kníhkupectiev na svete, architekti Martin Jančok a Aleš Šedivec).
Prehľad ateliérov nájdete aj na webe www.cvernovka.com.
Budúcnosť
Čo však Cvernovku čaká, a to najmä v kontexte jednej z posledných významných technických pamiatok v meste Bratislava?
V roku 2011 industriálny areál niekdajšej Cvernovky kúpila francúzska investičná firma Hamilton group. Plány sú pomerne jasné, štúdie zverejnené a stavebné práce v každom čase na spadnutie. Priestory sú prenajaté dočasne, kým sa nezačne stavať.
Reči sľubujú zachovať ducha miesta, ako aj snahy nevytvoriť sklenené škatule. Avšak osud Cvernovky ako ju poznáme je ohrozený. Spoločnosť Hamilton group chce Cvernovku prestavovať postupne, ako prvú plánuje zmeniť budovu na Páričkovej, kde sa nachádza bývalá ubytovňa. Vzniknúť tam majú menšie byty za dostupné ceny. V Cvernovke chce dať firma priestor aj menším obchodom. Vybudujú tam aj tri parky. Jeden má byť privátny pre majiteľov bytov, druhý menší a tretí možno na streche budovy. „Kancelárií je v meste dosť,“ vraví Cristau (majiteľ Hemilton group). Odmieta aj nákupné centrum, ktoré sa do priemyselných priestorov podľa neho nehodí. Pôvodný industriálny areál ho uchvátil a chce ho zachovať. „Prišiel sa sem pozrieť aj môj 70-ročný otec a uvidel jeden stĺp a vraví, tak ten musí ostať.“
„Uvidíme, ako bude reagovať trh,“ uzatvára o ďalšej výstavbe Cristau. Stavať chce niekoľko rokov. Posledný by prerábal najväčší z objektov – pamiatkovo chránený polyfunkčný objekt, kde sú dnes ateliéry umelcov. Priestory Cvernovky tak zatiaľ ostávajú mladým tvorivým ľuďom. Dokedy ale?
Snahy pamiatkarov a mestských poslancov siahajú na ambície zachrániť Cvernovku ako komplex. V súčasnosti je v areáli chránená len jedna budova, polyfunkčný objekt z roku 1904. [1] V roku 2007 však pamiatkari navrhovali za pamiatky ďalšie tri objekty, dnes spolu s poslancami navrhujú sedem. Peter Škulavík z Pamiatkového úradu hovorí, že farbiareň, úpravňa a strojovňa majú pamiatkové hodnoty. Menšie objekty by sa podľa Škulavíka zachovávali ťažko. „Sú v exponovanom priestore.“
Nedá sa ale vylúčiť, že tak, ako už napokon viackrát predtým, terajší majiteľ svoje zamýšľané plány nezrealizuje a Cvernovku posunie ďalej. Medzitým sa možno rozhýbu aj pamiatkari a začnú konať.
My by sme však radi vyvolali verejnú diskusiu ohľadom osudu Cvernovky, pretože napriek všetkému si myslíme, že Bratislava by si mala chrániť tak vzácne laboratórium kultúry v meste. Naša predstava o budúcnosti Cvernovky spočíva v zachovaní jej charakteru živnej pôdy nezávislej umeleckej sféry. Vytvorenie kultúrno-vzdelávacej inštitúcie je podľa nás tá najvhodnejšia a najprirodzenejšia cesta. K názoru, že je to priestor na tento účel priam ideálny, sa prikláňa i odborná verejnosť, ale aj fakt, že sa v Bratislave jedná o ojedinelý prípad zastúpenia absentujúcej funkcie kreatívneho priemyslu.
Slovo na záver
Čo k tomu dodať? Ako pred časom v rozhovore pre Magazine SSS povedal vedúci Katedry priemyselného dizajnu na VŠVU, Ferdinand Chrenka: „V krajinách a mestách, z ktorých odišiel priemysel, prerobili staré fabriky na ateliéry a štúdiá, kam prišla kultúra. Prišla do architektúry, ktorá má svoj príbeh. U nás búrame jednu technickú pamiatku za druhou, je to veľká škoda.“
foto: SME / Gabriel Kuchta
 |  |  |  |  |  |
 |  |  |  |  |  |
 |  |  |
