LANGARITA-NAVARRO: TEMPERAMENTNÝ ZMYSEL PRE DETAIL
Maria Langarita a Victor Navarro tvoria dvojicu mladej španielskej architektonickej generácie od roku 2005. Svojím špecifickým prístupom v tvorbe obohacujú každý svoj koncept rôznorodej mierky rukopisným temperamentným zmyslom pre detail.
Obaja vyštudovali Ph.D. na ETSA Madrid, kde M. Langarita prednáša, a V. Navarro so skúsenosťami z Harvardskej fakulty dizajnu súčasne vyučuje na Universidad Europea de Madrid.
"Vždy sa snažíme pracovať v kontexte inovácií; kladime si nové otázky a snažíme sa na ne odpovedať iným spôsobom. Z ekonomického hľadiska môžeme uvažovať o tom, že vykonávame postup znižovania mierky, pretože sa snažíme nikdy neopakovať to isté riešenie. To je naším palivom, ktoré nás vedie k veľmi vysokej úrovni dokonalosti. Pre nás je to životne dôležité, určite náročné, ale dôležité."
Jedným z charakteristických podpisov madridského ateliéru je schopnosť generovania netradičnej formy priestoru, ktorý sa istou metaforou/vtipom viaže a prispôsobuje špecifickej mentalite fungovania konkrétneho uživateľa. O tomto prístupe hovorí projekt rekonštrukcie jednej z prvých železobetónových objektov - La Serrería Belga (Belgická píla), ktorá bola postavená v rôznych etapách od dvadsiatych rokov 20. storočia architektom Manuelom Álvarezom Naya a bola jedným z prvých železobetónových úspechov v Madride.
Koncept rekonštrukcie sa výrazne viaže na fungovanie sídliacej firmy MEDIALAB, ktorá definuje svoju pracovnú pôdu ako „priestor na výrobu, výskum a šírenie digitálnej kultúry, a sútok medzi umením, vedou, technológiou a spoločnosťou”. Rôzne plynúci tok fragmentov firmy architekti zadefinovali ako kľúčovú nôtu priestoru. Do ucelenej surovej železobetónovej konštrukcie vkladajú zhluk objektov, mechanizmov a zariadení zvaný “LA COSA” (vec) – ktorý tvorí ucelenú, ľahkú a členitú štruktúru subobjektov, vytvárajúcich progresívny a dynamický priestor, ktorý aktivizuje program a súčasné požiadavky firmy.
V konečnom dôsledku môžme tento koncepčný zásah chápať ako snahu o koexistenciu dvoch protikladov, ktoré sa nesnažia súperiť, ale vytvoriť dialóg medzi starým a novým, a generovať fungovanie v medzipriestore ako otvorený a všestranný proces aktivovaný jeho používateľmi.
Projekt vďaka netradičnému prístupu v adaptácii existujúceho objektu získal ocenenia ako
XII Bienal Española de Arquitectura y Urbanismo 2013, COAM Award 2013, Sacyr Innovation Award 2014.
Tvorba ateliéru Langarita Navarro sa pohybuje v rôznorodých mierkach, no zároveň v každej jednej z nich dokážeme odvnímať jedinečný prístup s temperamentnou veľkorysosťou v hre s priestorom a jeho vizuálnym výrazom. Penthouse H sa nachádza na charakteristickej ulici v madridskom Barrio de Salamanca a je súčasťou podkrovného ustúpeného poschodia typickej buržoáznej budovy z 20.storočia.
Najdôležitejším krokom rekonštrukcie bytu bolo zachovanie všetkých jedinečných prvkov, vďaka ktorým bol priestor podkrovia unikátny: rešpektovanie výrazného veľkorysého objemu, tabuľové delené historické okná, staré borovicové podlahy a iné fragmenty. Pre vytvorenie priestoru prispôsobeného súčasnému programu uživateľa no zároveň rešpektovanie historických prvkov architekti vniesli kontrastné - nové zásahy vo forme minimalizovaných subtílnych vloženín, doplňujúcich preplávajúci priestor bytu. Pôvodné a navrhnuté tak tvorí jedinečný kontakt vďaka neinvazívnosti zásahu, ktorú reflektuje ich materiálové a konštrukčné zjednotenie v precíznom remeselníckom detaile a sviežich farbách.
Ďalšou vydarenou ukážkou progresívneho no zároveň citlivého prístupu architektov je adaptácia existujúceho 4 700 m2 veľkého priemyselného skladu Matadero v Madride na priestory nomádskeho hudobného festivalu RED BULL MUSIC ACADEMY. Programové požiadavky festivalu jasne definovali potrebu špecificky konfigurovanej dočasnej schémy, ktorá by mala zoskupovať kancelárie, štúdiá pre hudobníkov, nahrávacie štúdiá a zónu pre konferencie, rozhlas a lounge.
Vzhľadom na krátke časové rozpätie sa v rámci východiskového bodu zachoval existujúci stav kontextu a samotný sklad z kovovej konštrukcie s tehlovou fasádou ostal nedotknutý. Výsledkom bolo, že sa koncept projektu rozvinul v „interiéri“ skladu vo forme fragmentovanej mestskej štruktúry. Dočasná štruktúra založená na kritériách adaptability a reverzibility uľahčila možné čiastočné prekonfigurovanie v priebehu času. Koncept malej mestskej dedinky v industriálnom objekte tak generoval variabilný vzťah medzi blízkosťou a nezávislosťou, prevalenciou a výkonom, čo následne komunite obyvateľov a uživateľov ponúklo neočakávané fázy a prepojenia programov festivalu.
Fluidnosť priestoru umocnil zásah vo forme spoločných zelených záhrad definujúcich no zároveň prelínajúcich jednotlivé zóny festivalu. Exteriérové hrany priestorovo umiestnených objektov daných zón generujú takzvané spoločné piazzeti – mikronámestia vytvorené vnútorným obvodom domov, ktoré tak umožňujú prepojenie jednotlivých programov skrz jedinečnú zážitkovú cestu. Naopak na vonkajšej hrane, geometrické členité umiestňovanie potrebných objemov zadefinovalo veľké množstvo verejného priestoru s rôznymi mierami intimity vo vzťahu k pôvodnému existujúcemu skladu a jeho okolia.
V mnohých ohľadoch tento projekt zdieľa logiku ruskej bábiky matryoshky. A to nielen v doslovnom fyzickom, ale aj časovom zmysle, kedy schéma, program a jeho objem vychádzajú z potreby toho predošlého. Architekti boli skrz tento projekt ocenení vo forme Special Mention Emergent Architect European Union Prize for Contemporary Architecture Mies van der Rohe Award 2013 v roku 2012 ocenením Premi FAD, a taktiež AR+D Emerging Architects Award 2012, a Selected Arquia-Próxima 2012. Projekt bol nominovaný spolu s výherným projektom MEDIALAB vo finále XII Bienal Española de Arquitectura y Urbanismo 2013.
Langarita Navarro patria pod novú, progresívnu vlnu španielskych architektov, ktorá spadla do inej, nepoznanej situácie. Svoju prácu rozvíjali v neistote spoločnosti vyplývajúcej z doby hospodárskej krízy a prirodzene sa prispôsobovali každému typu programu a podmienkam. Od naliehavosti efemérnych dočasných inštalácií festivalu - cez súťaže rekonštrukcií objektov určitej váhy – až po privátne rodinné domy a byty. Dnes túto mladú mienkotvornú architektonickú dvojicu reprezentuje pozoruhodný rukopisný prístup v akejkoľvek mierke, a to usmernený detailným skúmaním programu a následným reagovaním naň jedinečnými - funkčne aj esteticko - ikonickými zásahmi.
Ich tvorbou sa zásluhovali o niekoľko medzinárodných ocenení, ako je napríklad special mention for emerging architects of the European Union Prize for Contemporary Architecture - Mies van der Rohe za projekt Red Bull Academy of Music, alebo aj ar + d Prize for Emerging Architecture (2012), a taktiež niekoľko národných ocenení, vrátane ceny Bienále španielskej architektúry a urbanizmu (2013), a mnoho iných cien.
Langarita-Navarro | Embodied Pelt Shenzhen (Shenzhen, 2015)
Langarita-Navarro | Baladrar House (Alicante, 2006-2013) | foto: Luis Diaz Diaz
Langarita-Navarro | Lolita (Zaragoza, 2009) | foto: Miguel de Guzmán
Text: Ľuboš Dobóczi / Archtung | Foto: Miguel de Guzmán & Luis Diaz Diaz
PROGRAM: SINGULARCH 2019
20.11.2019 / Pistoriho Palác – Štefánikova 25, Bratislava
18:00 / AKO SA TO: Prax za hranicami / diskutujú: Martin Mikovčák (Ark-Shelter), Peter Hubinský (Vallo Sadovsky Architects), Marián Stanislav (MAPA / Vallo Sadovsky Architects), Igor Marko (Marko&Placemakers), moderuje: Zuzana Duchová
20:00 / Langarita-Navarro (Madrid, ESP) / María Langarita, Víctor Navarro
Prednáška v anglickom jazyku.
SINGULARCH je sériou prednášok z oblasti architektúry a urbanizmu, presahujúc do medziodborových sfér. Cieľom projektu je priblíženie problematiky formovania nášho okolia, nielen po stránke architektonickej, urbanistickej ale aj psychologickej a sociologickej. Hlavným zámerom SINGULARCHU je prínos osvedčených a účinných postupov zo sveta a predstavenie jedinečných projektov priamo od tvorcov. Forma prednášok a diskusií má byť prínosom pre odbornú verejnosť a študentov architektúry, vzdelávaním pre každého, ako aj prvým krokom k určitej zmene a vyvolaniu záujmu o dianie u nás. Od roku 2012 sa predstavili architekti: Ronald Rietveld (Rietveld Landscape, Amsterdam), Kersten Geers (OFFICE Kersten Geers David Van Severen, Brusel), RAUM (Nanntes), FALA (Porto), Bureau B+B (Amsterdam), FAKT (Berlín), RAAMWERK (Brusel), CIRCOLO-A (Janov), TAB (Viedeň), Toni Gironés Saderra (Barcelona), ORA (Znojmo) a KOSMOS (Moskva). Veľmi nás teší, že v roku 2019 naše tretie pozvanie prijal pozvanie ateliér Langarita-Navarro (Madrid). Veríme, že ich tvorba bude inšpiratívna aj pre nás všetkých.
Organizuje ČO - Čerstvé Ovocie s občianským združením Archtung.
Sériu prednášok SINGULARCH z verejných zdrojov finančne podporil: Fond na podporu umenia
S finančnou podporou: Bratislava - hlavné mesto SR prostredníctvom grantového programu na podprou kultúry Ars Bratislavensis
Partner podujatia: Fakulta architektúry STU, Staré Mesto - srdce Bratislavy – Pistoriho Palác, DAAF 2019
Mediálni partneri: Radio_FM, CITYLIFE.SK, Archinfo portál - architektúra, architekti, diela
Ďakujeme: Spanielske Velvyslanectvo
